Tel: +421 917 777 653

info@vychovakzivotu.com

Jadranská 31/A,

841 01 Bratislava

Slovensko

© 2017 by 4zmysly. 

  • White Facebook Icon
  • White Twitter Icon
  • White Instagram Icon

Jeremenkova 17
147 00 Praha 4
Česká republika

February 5, 2018

Please reload

Recent Posts

Môžeme deťom veriť?

April 13, 2018

1/10
Please reload

Featured Posts

Môžeme deťom veriť?

April 13, 2018

Existuje silne vžitá predstava, že deti sa učiť nechcú. Ak by sme ich nenútili, nepocítia potrebu vedieť písať, čítať a počítať. Vnucovanie kurikula disciplínou alebo, ako je teraz modernejšie, formou hry je základom väčšiny škôl na tejto planéte. Vychádzame z predpokladu, že najhlbšia povaha človeka je oddávať sa slasti. Ak by sme deti nechali ísť na voľnobeh, ich činnosť by bola podriadená len uspokojeniu vlastných potrieb.

 

Oproti tomuto existuje názor humanistickej psychológie, že človek sa rodí v zásade dobrý, aj keď výstižnejšie mi pripadá skôr slovo konštruktívny. Každý organizmus má záujem rásť a rozširovať sa. Čo znamená aj zdokonaľovať sa, učiť sa, nadobúdať potrebné zručnosti na efektívnu interakciu so svojím prostredím. Zdravý človek podporuje aj prostredie a komunitu, v ktorej žije, lebo je to v jeho záujme.

 

Deti majú vrodenú túžbu učiť sa.

Psychológia hovorí o inštinkte zvedavosti a pátracích inštinktoch, ktoré sú podstatou chuti dozvedať sa. Čo sa udeje s týmito inštinktami v škole? Ako to, že u 5 ročného dieťa máme problém zastaviť prúd otázok, ale 10 ročné sa pýta len kedy bude prestávka? Zdá sa, že máme skôr talent na potláčanie týchto inštinktov. Ako to teda narábame s deťmi? A. S. Neil, zakladateľ školy postavenej na princípoch slobody hovorí, že ich ničíme príkazmi, zákazmi, moralizovaním, štruktúrovaním času a inými formami psychického násilia, ktorých sa na deťoch dopúšťame.

Podľa neho sa dieťa učí predovšetkým hrou a v pohybe. Zručnosti a vedomosti nadobúda v komplexnom kontexte pri zvládaní reálnych situácií. Celá pozornosť je pohltená aktuálnou činnosťou. Naopak školská trieda, rozvrh a osnovy vytvárajú umelú situáciu, nesúvisiacu so životom dieťaťa. Pozornosť je vynútená a to má negatívny dopad na schopnosť dieťaťa absorbovať nové poznatky.

 

Sloboda ako základný princíp

Na internátnu školu Summerhill nastupujú deti vo veku 5/6 rokov a končia stredoškolskými záverečnými skúškami. Ak chcú. Rozvrh je totiž povinný len pre učiteľov. Majú pripravené hodiny a čakajú, kto príde. Kto príde, toho učia. Neil tvrdil, že dieťa musí vyrastať slobodne a riadiť si svoju činnosť sám. Len vtedy sa môže naplno rozvinúť jeho potenciál. Sloboda je nevyhnutný predpoklad pre efektívne učenie sa. Ak sa dieťa rozhodne pre získavanie vedomostí v triede, celé jeho vnútorné kognitívne aj emocionálne nastavenie je v súlade s procesom učenia. Určite si kladiete otázku, či ten učiteľ na hodinách nie je sám. Veď ktoré dieťa by sa chcelo učiť v škole? Už viac ako 90 ročná prax tejto školy ukazuje, že väčšina z nich. Ak sa raz dieťa rozhodne chodiť na hodiny platí pravidlo, ktoré si zaviedli samotné deti, že nesmie vyrušovať a zaostávať. Ostatným sa totiž nepáči, keď sa chcú učiť a niekto zdržuje.

Neil tvrdí, že deti sú veľmi realistické tvory. Za svoju viac ako 40 ročnú prax učiteľa sa utvrdil v názore, že sú prirodzene aktívne a zvedavé. Chcú mať zručnosti a vedomosti, sú neustále v interakcii so svojím okolím a nepretržite sa učia. Ak to tak nie je, niečo zlé sa s nimi deje. Smutné, zneistené a nemilované dieťa je v nepriateľskom vzťahu so svojím okolím a nezaujíma sa o nič nové. Neil tvrdí, že na väčšinu neduhov platí prijatie a láska, ktorú treba dieťaťu ukázať tým, že ho vnímame, rešpektujeme a podporujeme. Podľa neho, keď dieťa vyzdravie a pocíti moc nad svojím životom, začne sa učiť. Mám chuť mu veriť, lebo prvé desiatky rokov táto škola prežívala len vďaka problémovým deťom, ktoré v bežných školách zlyhávali. Neil vzdelával poväčšine klamárov, zlodejov, záškolákov a päťkárov. Aj napriek množstvu problémových detí, alebo povedzme skôr rodičov, sa drvivá väčšina detí veľmi dobre uplatnila v živote. Zo Summerhillu vyšlo mnoho hercov, hudobníkov, dizajnérov, producent Pink Floydu, baletný tanečník, chemický inžinier a mnoho iných.

 

Sloboda nie je svojvôľa

V tejto škole panuje skutočná demokracia. Hlas súčasnej riaditeľky, Neilovej dcéry Zoe Redhead, má rovnakú váhu ako prváčikov. Komunita sa stretáva dvakrát do týždňa a prejednávajú sa záležitosti vznesené prítomnými. Zasadnutiu predsedá vždy starší študent. Riešia sa sťažnosti, nové nápady, priestupky voči pravidlám. Hlasovaniu predchádza diskusia a to, čo sa odhlasovalo platí. Mladšie deti majú svojich starších ombudsmanov, ktorí predkladajú ich záležitosti a pomáhajú im v komunikácii.

Deti sami dohliadajú na dodržiavanie pravidiel a vraj majú tiež zmysel pre povinnosť a sebadisciplínu. Tresty, na ktorých sa uzhodnú, nekontrolujú. Je to na zodpovednosti potrestaného. Jedna Neilova príhoda hovorí, že raz bol navrhnutý trest "týždenný zákaz vyučovania", ale bol komunitou zavrhnutý, ako príliš prísny. Sloboda tu nie je neobmedzená. Pokiaľ niekto začne zasahovať do slobody iných, dostane sa ako téma na komunitu.

 

Je človek v zásade lenivý sebec?

Škola bola založená v roku 1921 v Nemecku, neskôr sa presťahovala do Rakúska, aby nakoniec v 1926 zakotvila v Anglickom Sufolku a funguje dodnes. Ako sa vlastne správajú deti, keď nad nimi nikto nedohliada? 90 rokov skúseností ukazuje, že deti sa vedia o seba dobre postarať. O seba samých a aj o druhých. Vedia sa naučiť mnohým veciam samé, alebo vyhľadajú niekoho, kto ich to naučí. Neil vo svojej knihe "Summerhill – radikálny prístup k výchove detí" spomína chlapca, ktorý nechodil na žiadne hodiny. Raz ho videl ako si číta román a prekvapene sa ho opýtal kto a kedy ho naučil čítať. Odpovedal, že sa naučil sám a kedy – nevie presne.

Keď som čítala spomínanú monografiu hovorila som si, že nuda a lenivosť musia byť vlastne psychopatologické javy. Zdá sa mi že, je to je reakcia na náš spôsob výchovy a vzdelávania, kedy naučíme deti, že za náplň ich času zodpovedajú dospelí. Toľko za ne premýšľame, až zabudnú, čo pôvodne chceli. Nuda a lenivosť nie sú bežné pri deťoch vyrastajúcich v slobode.

 

Čo má škola naučiť dieťa?

V Summerhille prezentujú široký cieľ vzdelávania a to, aby sa každé dieťa naučilo sebariadeniu. Pre život dospelého človeka je nevyhnutné, vedieť si zorganizovať svoj život, dať mu systém, štruktúru a cieľ. Hovoria, že ak dieťaťu štruktúru neustále poskytuje niekto zvonku, vnucuje mu svoje pravidlá, ciele a záujmy, tak dieťa nedostane šancu hľadať a budovať si svoj vlastný systém.

Nemusíme sa báť pustiť opraty. Deti nie sú hlúpe a intuitívne si vyberajú pre seba to, čo im napomáha. Je na zváženie, či by sme deťom nemohli začať viac dôverovať. A ak to nefunguje, treba hľadať chybu v celom sociálnom systéme. Dieťa by malo byť to posledné, čo by sme mali chcieť opravovať. Od 20tych rokov minulého storočia sa školstvo radikálne zmenilo a stále mení. Summerhill nie. Ja si myslím, že experiment sa podaril.


 

Share on Facebook
Share on Twitter
Please reload

Follow Us
  • Facebook Basic Square
  • Twitter Basic Square
  • Google+ Basic Square